K predchádzajúcemu albumu „New Bermuda“ som mal výhrady a skôr sa mi zdalo, že to s DEAFHEAVEN ide z kopca, sťaby jednou z dlhej rady obetí vlastného úspechu. Dokonca som prorokoval bližšiu zrážku ich tvorby s doménou, v ktorej sa pohybujú ALCEST. Po napočúvaní už nie tak horúcej novinky „Ordinary Corrupt Human Love“ musím prehlásiť, že som sa dokonale mýlil. Novinka hipsterov z Kalifornie, ku ktorým budeme často priraďovať prívlastok „post“, je podľa mňa skokom správnym smerom.

Už úvod v podobe „You Without End“ má potenciál solídne prekvapiť, nakoľko znie akoby ANATHEMA načrela do blackmetalovej studnice nápadov. Komplexné klavírne linky, pomalé tempo, hovorené slovo a citlivý ženský vokál navodia prekvapivú introspektívnu atmosféru. Len preto, aby bola v časti, kedy sa ozve ostrý vokál G. Clarka, posunutá až do sféry ľahkej bizarnosti. Už v tomto bode stopáže je zrejmé, že máme dočinenia s veľmi pôsobivým, i keď iste polarizujúcim materiálom. 

„Honeycomb“ zatiahne skôr prezentovaný post-rockový koncept poriadne hlboko do blackmetalových vôd bez toho, aby sme nápady donekonečna rozomieľali na neidentifikovateľný, medzi zubami škrípajúci prach ako tomu bolo v minulosti. Materiál kompozične krásne graduje a vyhrávky neslúžia len na vypĺňanie hluchých medzier, ale sú nosnými časťami vytvoreného konštruktu. Zbesilá rytmika tak ostro kontrastuje s vyložene rockovými riffmi a vyhrávkami so širším emocionálnym presahom zabiehajúcim kamsi do vôd (post?) doom metalu. Táto ďaleko výraznejšia práca s jemnejšou hudobnou formou určite nebude po chuti priaznivcom „New Bermuda“. Doslova dojemný záver „Glint“ potvrdí...

Napriek tradične masívnej dĺžke skladieb sú tieto vystavané omnoho precíznejšie, každá s komplexným hudobným príbehom, ktorý plynie veľmi stráviteľným spôsobom. Za geniálny považujem zvuk a tiež mix nahrávky, ktorý jednotlivé nástroje umiestňuje presne tam, kde majú v každej pasáži byť (spomínal som skvelé bicie?). Vyváženosť všetkých častí hudobného spektra len podtrhuje kvalitný skladateľský rukopis. Neviem tak identifikovať vyložene slabé miesto alebo miesta a mám pocit, že práve na svojom treťom albume našli DEAFHEAVEN svoju optimálnu podobu.

Všetko s čím kapela doteraz pracovala, padlo konečne na svoje miesto a „Ordinary Corrupt Human Love“ sa posúva týmto na ďalšiu úroveň. U mňa jednoznačne na dominantné miesto v ich diskografii. V závere nebudem nič múdro predikovať, zostanem so suchým a otrepaným konštatovaním, že tu mám(e) jeden z TOP albumov tohto roka.